Môj príbeh

Vyštudoval som klinickú a forenznú psychológiu na Univerzite v Bratislave. Venoval som sa toxikománii mladistvých a mladých dospelých, to bola aj téma mojej doktorantskej rigoróznej práce. Neskôr som sa venoval samovraždám detí a mladistvých a ako súdny znalec som posudzoval motiváciu násilných trestných činov rôznych kriminálnych osobností. Mojou prácou bolo aj posudzovanie vierohodnosti výpovedí obetí sexuálnych trestných činov. Zaoberal som sa vplyvom niektorých liečiv a alkoholu na ľudskú psychiku, odhaľovaniu rizikových faktorov na správanie a výkon osobnosti zvlášť v niektorých rizikových profesiách. Spolupracoval som na výskume psychologických rizikových faktorov u hypertenzie. Pracoval som na Súdnom lekárstve Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského, Posudkovom lekárstve FNUK a Psychiatrickej klinike FNUK. Napokon som tri roky viedol Oddelenie Klinickej psychológie vo FNUK. Koordinoval som lekársky výskum vo Fakultnej nemocnici UK a podal som niekoľko vynálezov a zlepšovákov v oblasti medicíny a psychológie. Práca ma celý život bavila, preto som veľa publikoval a snažil sa odovzdávať získané poznatky ďalej.

Počas komunistickej diktatúry som sa venoval poradenstvu tak, že sa v našom dome stretávalo niekoľko skupiniek mladých, ale aj starších ľudí, ktorým som slúžil ako duchovný poradca i napriek tomu, že takáto práca nebola režimom povolená. Zastupiteľov štátnej moci som požiadal o povolenie otvoriť si súkromnú prax psychologického poradenstva, ale bol som rázne odmietnutý. Počas pätnástich rokov práce vo Fakultnej nemocnici som zažil výsluchy, odpočúvanie telefónov a domácnosti možno aj preto, že som sa priatelil s vtedajšími disidentmi. Prežil som aj uväznenie v Leopoldove, pre tzv. „marenie výkonu úradného rozhodnutia", pretože som viedol väzňa v modlitbe k Bohu. Štátna moc sa neraz pokúšala vyvlastniť môj majetok, čo sa jej napokon v roku 1989, tesne pred Nežnou revolúciou, aj podarilo. Najvyšší predstaviteľ Komunistickej strany chcel totiž môj dom. Dom bez poskytnutia náhradného bývania štát skonfiškoval a v priebehu pätnástich dní, tzv. „času na vypratanie", sme ja, manželka a naše tri deti dostali pasy s jednosmernými cestovnými doložkami. Išlo o neoficiálne tiché vyhostenie. A tak sme v lete r. 1989, tri mesiace pred Nežnou revolúciou, museli opustiť vtedajšie Československo. Po prekročení nemeckej hranice som vystúpil z auta a pobozkal slobodnú zem. Potom som obrátil tvár smerom k svojej vlasti a odpustil som zástupcom vládnucej moci všetko prenasledovanie, odpočúvanie, hodiny výsluchov, deväť mesiacov väzenia, mučenie a aj skonfiškovanie majetku. Bolo to to najlepšie, čo som mohol urobiť pre svoj osobný život, a tak som dal bodku za touto neblahou minulosťou.

S pomocou mnohých duchovných, pastorov, ale najmä jedného amerického senátora, ktorý sa za mňa a moju rodinu osobne zaručil, nás prijali do Spojených štátov amerických. Pri vstupe do krajiny sme na letisku obdržali tzv. „zelenú kartu", a tým permanentnú rezidenciu v USA. Pokladal som to za zázrak a Božiu priazeň, že som nemusel byť s rodinou v utečeneckom tábore, ale hneď od začiatku som mohol v cudzine legálne pracovať. Mojím prvým zamestnaním bola spolupráca s dvomi kresťanskými psychológmi. Od tohto momentu som sa pätnásť rokov venoval kresťanskému psychologickému poradenstvu. Neskôr som si na Floride otvoril súkromnú prax a vlastnú kliniku. Bolo to naozaj veľmi produktívne obdobie môjho života. Naučil som sa dobrou radou pomáhať ľuďom. Zachraňoval som rozhárané manželstvá, pomáhal som vyslobodzovať ľudí z depresie, úzkosti, sebaľútosti, zníženého sebavedomia a nasmerovával ich k víťaznému a prosperujúcemu životu. Táto práca bola natoľko efektívna, že som si nikdy nepotreboval robiť reklamu. Moji klienti posielali nových ľudí. Mal som tak možnosť v Amerike svojim deťom poskytnúť a financovať vysokoškolské vzdelanie. Keď sa deti osamostatnili, dostali sme s manželkou živé slovo od Boha: „Posielam ťa do zeme, z ktorej si vyšiel, k národu, ktorého reči rozumieš." Bolo to také silné a jednoznačné, že sme predali všetok majetok a v priebehu roka sme sa presťahovali na Slovensko. V roku 2006 som sa stal spoluzakladateľom rozhlasového vysielania TWR médiá a Rádia7, v ktorom som predsedom správnej rady. Postupne sa nám podarilo otvoriť sedem staníc. Založil som neziskovú organizáciu „Svetlo domova“, ktorá sa venuje podporovanému bývaniu pre zdravotne postihnutých, a pomohol som presadiť podporované bývanie pre zdravotne postihnutých ľudí na celom Slovensku. Kresťanské psychologické poradenstvo som úspešne rozvíjal ďalších 15 rokov. Natoľko mi prirástlo k srdcu, že po štyridsiatich rokoch praxe sa považujem za „kresťanského poradcu". Preto som takto nazval aj túto knihu.

Túto knihu som sa snažil napísať čo najjednoduchšie, aby bola zrozumiteľná každému, kto ju chce použiť pri kresťanskom, duchovnom, biblickom alebo priateľskom poradenstve, bez ohľadu na to, či má odborné psychologické vzdelanie alebo nie. Táto kniha nemá odborný, ale skôr informačný charakter. Je aj pre všetkých duchovných služobníkov, farárov, kňazov, kaplánov, kazateľov a slúžiacich starších, bažiacich starších bratov v kresťanských spoločenstvách a všetkých, ktorí radi niekomu radia. Teda pre ľudí, ktorí majú srdce na to, aby pomáhali iným ľuďom dobrou radou, a tak zlepšili kvalitu ich života, medziľudské vzťahy a vyviedli hľadajúceho človeka z problémov a rôznych ťažkostí. Teda pomáhať ľuďom byť v spoločnosti duševne, duchovne, ale aj telesne zdravší, vzájomne príjemnejší, úctivejší a vďačnejší, a tak prospievať v každej oblasti života.

Táto kniha nie je pre každého. Niektoré kapitoly sú písané veľmi explicitne bez obalu a niektorých čitateľov by mohli svojou otvorenosťou pohoršiť. V kresťanských kruhoch sa o intímnych veciach nehovorí vždy otvorene. Preto sú mnohí mladí, ale aj starší ľudia v šere bez svetla, čoho dôsledkom je neraz to, že v manželstve sa trápia a strádajú.