motivácia

Výchova dieťaťa. Ako budovať charakter, sebadisciplínu a motiváciu.

Mám sedemročného syna, druháka, som prísna mama, s manželom stanovujeme pravidla výchovy a spoločne na nich trváme a vysvetľujeme ich. So synom trávime dostatok voľného času, doma je dobrá atmosféra, syna by som popísala ako úžasné, empatické, rozumné a zodpovedné dieťa. V škole to však vyzerá inak. Začalo to nerešpektovaním pravidiel, odmietol napríklad nastúpiť do radu alebo neukončil prácu na hodine vtedy, keď ho o to učiteľka požiadala. Pribudlo aj agresívne správanie k deťom, sácal do nich. Keď niekomu ublíži, neprejaví žiadnu ľútost, naopak trvá tvrdo na svojom, že to nespravil napriek. On sa vyhováral, že to nespravil naschvál, že si to deti na ňo vymysleli alebo že len reagoval na to, že mu niekto niečo zobral alebo niečo nepekne povedal. Dohováranie učiteľov a nás rodičov nepomohlo, keď mu niekto niečo vyčítavo hovorí všimla som si, že to berie ako útok a reaguje krikom a sácaním. Preradenie zo štátnej do súkromnej školy nepomohlo, škola nás pozvala stráviť týždeň v triede s našim synom, aby sme videli jeho problémové správanie a mohli na ňom zapracovať. No všetko bežalo hladko, keď sme boli v škole, dokonca bez akéhokoľvek konfliktu. No hneď ďalší týždeň problémy pokračovali, dokonca sa prejavilo agresívne správanie, ktoré sa dovtedy na novej škole neprejavilo. Bez nás a v spoločnosti detí, ako by bol vymenený, tri rázy sme boli v detskej psychologickej ambulancii, no bez výsledku, a odporúčili nám návštevu psychiatra. Z toho mám úzkosť a strach. Aký je váš názor na lieky u takýchto detí? Prosím, keby ste ma naviedli, akou cestou sa vydať. Neviem si poradiť.