Sme kresťania, sme viac ako 15 rokov manželia, máme dve deti na základnej škole a už viac ako 5 rokov máme vážne problémy. Aktuálne som už veľmi zúfala, keďže naše spoložitie sa momentálne dostalo do fázy, keď pri hádke alebo nezhodách ma manžel pritlačí o postel alebo o stenu, silno stlačí ruky a pritlačí takmer krku a keď sa bránim, tak ma odsotí alebo ma ťahá za vlasy. Uráža ma vulgárne a vyjadruje sa na moju adresu aj pred deťmi. Zvaluje na mňa vinu, musím sa mu stále za niečo ospravedlňovať, je na mňa žiarlivý, snaží sa mi zabraňovať sa kontaktovať s priateľmi. Stalo sa aj to, že sa vyhrážal samovraždou, taktiež ma zastrašuje, že ak niečo spravím, tak ma vyhodí z domu. V posledné dobe mi ničí moje veci na oblečenie tým, že mi ich roztrhá na dva kusy. Hovorí, že je to len možnosť, ako si ventiluje určité napätie, aby náhodou neurobil niečo horšie. Ako som spomenula, aj som sa bránila, ale dopadlo to ešte horšie. Aj som mu verbálne dala najavo, že s tým musí prestať, že je to neakceptovateľné, ale nepomohlo. Som bezradná. Nechcem rozbiť rodinu, chcem, aby sme boli spolu, ale viem, že nebudem dlhodobo schopná zvládať túto situáciu, pretože som na pokraji nervového zrútenia. Mám už apatiu, žijem zo dňa na deň bez radosti, nádeje, budúcnosti, robím len najnutnejšie veci k prežitiu. Nechcem skončiť na liekoch a nechcem prísť o prácu. Nechcem ani ochorieť, keďže viem, že mnohé choroby majú svoj pôvod v nadmernom strese. Som vydatá žena, sľúbila som pred Bohom, že budem s ním aj v šťastí, aj v nešťastí, ale myslím si, že Boh odo mňa neočakáva sebatrízeň. Manžel mi neustále pripomína, že keď ho opustím, pôjdem do pekla a tiež som porušila manželskú zmluvu tým, že ho plne nerešpektujem v niektorých veciach a písmo hovorí, že muž je hlavou rodiny a žena má byť jemu poddaná. Prosím, pomôžte mi a poradte mi, čo mám urobiť v tejto situácii. Ďakujem veľmi pekne, vaša poslucháčka.