Dobrý deň, pán Lacho. Rada by som vás poprosila o radu. Náš 8-ročný syn je v posledných dvoch rokoch dosť agresívny. Zhoršilo sa to v prvej triede, keď prišli povinnosti. Na to sa hnevá, že ho týrame, my aj učiteľe, lebo si musí robiť školské povinnosti, že sme ako faráoni a on je ako otrok. Hovorí hrubé slova voči nám rodičom a aj staršej sestre. Keď je niekto na návšteve viackrát, tak tiež strati ostych. Dovolí si biť mňa aj manžela. Keď dostal za to trest, tak bol ešte agresívnejší. Objednala som syna k detskej psychologičke, z prvých návštev má však len zábavu. Zatiaľ nám psychologička nedala žiadne konkrétne kroky. Keď bol malý, tak bol trochu problémovejší. Kopal, vystrájal, zlostil sa, vrieskal v kočiari, neobsedel v kočiari. Dostal pozadočku a prestal. Teraz je však väčší a kým sa ukludni, prejdú aj dve hodiny. Keď bol malý, tak pomohli malé odmeny. Keď to urobíš, dostaneš cukrík. Tresty už nezaberajú, na to všetko si nájde výhovorky. Keď by sme mu nedali vreckové, tak povedal, že nám tie peniaze ukradne. Do zhromaždenia chodí kvôli kamarátov, nie je ešte znovu zrodený. V detstve so sestrou sa mali veľmi radi, stískali sa a spievali si. Moja práca je opatrovanie detí. Prvé dieťa, ktoré som opatrovala, tak začal to dievčatko strašiť, že nepríde po ňu mamka po obede. Jeden rok boli spolu doma. Povedala som mu, že keď sa bude nebude pekne chovať, tak bude musieť ísť do škôlky. Neprestávalo to, takže nakoniec ako tri a pol ročný išiel do škôlky. Aj keď som ho chcela ešte nechať doma. Na dievčatá, ktoré opatrujem, je agresívnejší aj teraz. Pri otázke pani psychologičky, že čo by doma nechcel, tak povedal, že deti, ktoré opatrujem. Deťom sa venujeme od malička. Travieme s nimi čas, chodíme vonku, športujeme s nimi. Na druhej strane vie byť veľmi milý a hovorí pekné slová. Na deň matiek mi kúpil darčeky. Chce sa so mnou stískať, chce pri mne spať. Jeho akoby to bavilo robiť zlosť a zdá sa mi, že sa v tom vyžíva. Prosím vás o radu, čo máme ako kresťanskí rodičia robiť. Ďakujem veľmi pekne.