Spomeniem najskôr viaceré čriepky z môjho života, aby ste si mohli urobiť aký-taký obraz toho, čo ma trápi. V prvom rade mám pocit, že stojím na mieste, kde sa duchovne nehýbem. Aj sa modlím, čítam si, navštevujem spoločenstvo, snažím sa konať to, čo by som mal, a napriek tomu nevidím žiadny pokrok, a to už dlhé roky. Stále ako keby nemôžem nadobudnúť istotu spasenia – ten pevný základ, na ktorý sa možno oprieť a na ktorom môžem potom stavať svoj život v službe Pánovi a iným. Následne viem, že mi chýba naplnenie Duchom Svätým, čo je podmienkou radostnej služby. Chvíľami prežívam oslovenie a blízkosť Pánovu, ale to sú také krátkodobé stavy, ktoré rýchlo vyprchajú. Stále je to akoby moja aktivita, moje snaženie, moje skutky. Neprichádza odpoveď z tej Božej strany a potvrdenie: „Si môj.“ Aj si čítam vyjadrenia vzťahu Božej lásky voči človeku. Napriek tomu si to dlhodobo neviem prisvojiť. Vždy je mi, žiaľ, bližšia nejaká taká snaha a aktivita, ktorú vyvíjam ja, aby som mohol byť spasený, ako plne sa spoľahnúť na hotové dielo vykonané na Golgote. Bol by som vám veľmi vďačný, ak by ste mi poukázali na to, čo robím zle a ako to zmeniť.