Syn vdovy nepomáha v domácnosti.

Som 12 rokov vdova, čerstvo na dôchodku. Roky som sa starala o ťažko chorého manžela. Ovplyvnilo to aj detstvo oboch synov. Dnes dospelý syn, napriek tomu, že má zamestnanie, nechce prispievať na domácnosť z dôvodu, že si šetrí na byt. Pracuje len druhý rok, už si kúpil ojazdené auto. Kým si šetril, dohodli sme sa na príspevku na domácnosť 35 €. Teraz má už aj náklady na benzín and nechce prispievať vôbec. Vysvetľuje to tým, že sa doma nezdržuje, že tam iba spáva, občas sa naje, urobí si hygienu, chodí na počítač a má špinavé prádlo. Darmo mu vysvetľujem, že aj keby som na nejakú dobu odcestovala, všetky poplatky musím zaplatiť. A babka mu dohovára, že podľahol mamonu, ale nepomáha. V zbore sa veľmi angažuje, pracuje s mládežou. Uvedomuje si materiálny nedostatok z detstva, všetko si vypočuje, ale akoby sa stále s niekým porovnával? Jeho spolužiaci boli väčšinou zo solventných rodín. Práce sa nebojí, tej za peniaze, ale ako mladý učiteľ nevidí perspektívu v celoživotnom splácaní hypotéky ani vysokých príjmov v školstve. Okrem prístupu k peniazom ma veľmi bolí aj jeho neochota zúčastňovať sa akýchkoľvek domácich prác. Asi za to, že nikto za ne neplatí a považuje to za povinnosť redundancy. Druhý syn je odlišný, ale mužský vzor z detstva asi chýba aj jemu. Vždy som sa modlila za to, aby moji synovia stretávali ľudí, ktorým budú dôverovať. Obaja sú veriaci, ale ako rodina nefungujeme. Nezažívali sme spoločné dovolenky, priatelia a rodina nás opustili a museli sme sa prebíjať, ako sme vedeli. Ďakujem Bohu, že ich mám, ale dopriala by som im vytvorenie šťastných rodín. Čo mám robiť?