Vzťah výchovy, perfekcionizmu a sebahodnoty: Ako naučiť dieťa pozitívnemu vzťahu k upratovaniu

Máme s maňželom tri deti. Osemročného chlapca, štvorročné a osemmesačné dievčatká. Keď bol chlapček maličký, tak som sa liečila z anorexie. Snažila som sa nájsť zmysel života a snažila som sa ho nájsť vo výchove. Jednoducho, že budem najlepšia mama, kupovala som si literatúru, časopisy pre mamičky a proste snažila som sa nájsť tú správnu výchovu a nerobiť chyby. Stále hľadám tú správnu výchovu a tak vás prosím o radu. Neustále hľadám pravidlá pre všetko. Keď náš chlapček bol malý, tak sme mu proste venovali všetkú pozornosť. Hrala som sa s ním, vysvetlovala, aby sa ani chvíľku nenudil. Upratovala som počas jeho spánku, aby som mohla byť s ním čo najviac. Riešili sme všetko, len to, čo sa týka výchovy detí a teraz nastávajú problémy. Chlapec má dnes už 8 rokov a je veľmi chytrý. Má veľmi rozvinuté logické myslenie, ale má problém v poslúchaní rodičov. Hlavne otca. Nevie si upratať po sebe veci a keď mu nákažeme upratovať po sebe, tak chvíľku si uprace, ale stále mrnčí pritom a nakoniec sa začne biť po hlave až dovtedy, kým stále to opakuje, až dovtedy, kým nezasiahneme my dvaja. Väčšinu času stále mrnčí a keď nie je niečo perfektné alebo keď to nejde tak, ako si on predstavuje, tak je stále nervózny. Vysvetľujeme mu, že to nie je správne, ale je u nás doma veľký chaos, lebo dookola len upratujeme a stále je u nás bordel a je to chaos. Prosím o rádu, veľmi vás prosím, ako ho máme vychovávať naďalej správne. Aj naša dcérka sa začína správať rovnako ako on. Ďakujem za odpoveď, potrebujeme poradiť.