Dobrý deň, mám syna v tínedžerskom veku, môj manžel mal psychické problémy a žiaľ, vzal si život. So synom máme veľmi dobrý vzťah a odkedy sa toto stalo, veľmi sa o mňa bojí. Keďže má už len mňa, dá sa to aj pochopiť, ale vidím, že mu to prináša stres a úzkosti. Celkovo prežíva od toho času úzkosť a má vás zlesný, hoci od tragédie je už niekoľko rokov. Chodí aj ku psychologičke a berie lieky, ale veľmi mu to nepomáha. Psychologička odporúčala aj spoločnosť priateľov, lebo sa jej zdá, že netrávi veľa času s rovesníkmi, ale môj syn bol vždy introvertnejší, takže neobľubuje skupiny ľudí. Má kamaráta, s ktorým sa občas stretne a strávia spolu popoludnie, ale inak spoločnosť nevyhľadáva. Snažila som sa mu pomôcť, tak chodil na brigádu, kde bol s ľuďmi a kúpila som mu malého psíka, ktorého berie na prechádzku, hoci neveľmi rád, ale kúpila som ho len, aby bol trochu vonku a nie so svojimi myšlienkami zavretý doma pri počítači. Neviem, ako by som mu mohla ešte pomôcť. Nechcem, aby prežíval strach, úzkosti a mal zlé sny a uzatváral sa za svojimi myšlienkami do seba a bral tak dlho lieky. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, vaša poslucháčka.